Kde sa berie detský strach a ako ho prekonať? 6 účinných tipov, ktoré fungujú

Pravdou je, že každý sa niečoho bojíme, ale prečo sa boja malé deti? Či už máme strach z pavúkov, výšky alebo plazov, natíska sa otázka, čo tieto obavy vyvoláva. Je to genetická záležitosť, prirodzená ochrana pred nebezpečenstvom či naučené reakcie? 

Výskumy u dojčiat zistili, ako to so strachom u nich je, prečo vzniká, čoho sa boja najviac aj ako je možné to prekonať.

Odkiaľ sa berie strach?

Strach je reakciou organizmu na hroziace nebezpečenstvo. Pre človeka je celkom prirodzené báť sa, aby sa chránil a vedel v prípade nutnosti bojovať či utiecť. Avšak sú situácie, kedy sa bojíme zdanlivo nezmyselne, bezdôvodne a v situáciách, ktoré nie sú život ohrozujúce. Prečo?

Mnohí vedci riešili a riešia otázku, čo vyvoláva strach, prečo sa niekto bojí toho a iný zase iného, aj bez nepríjemnej skúsenosti z minulosti. Privádza ich to k odpovedi, že strach môže byť vrodený, prípadne sa naučíme báť sa určitých zvierat, vecí alebo situácií, pretože sme to odpozorovali od rodičov. Je veľmi pravdepodobné, že ak mama uteká pred hmyzom, naučí aj dieťa, aby sa ho bálo. 

Strach u detí nepodceňujme

Deti majú strach často. Ide o rôznorodé obavy a fóbie, pričom niektoré sú vyvolané fantáziou dieťaťa, kým iné strachy sú reálne a plnia ochrannú funkciu. Strach u detí súvisí s budovaním samostatnosti a postupným odpútavaním sa od rodiča. Zrazu sa musia spoliehať samy na seba – v škôlke, škole, jednoducho naučiť sa fungovať vo svete bez neustálej prítomnosti a ochrany najbližšej osoby. Je dôležité, aby rodičia nepodceňovali tento strach u detí, hoci ide mnohokrát o vtipné a nelogické dôvody, prečo sa boja. Aj keď dieťa celkom strachu nezbavíme, vieme ho naučiť pracovať s obavami a viesť ho k tomu, aby vedelo strach rozlišovať a prekonávať. Buďme mu oporou, poskytnime mu útechu a pocit istoty. 

Podoba strachu v závislosti od veku dieťaťa

Dieťa sa vyvíja a s tým aj jeho pohľad na svet. V každom veku sa raduje z niečoho iného, rovnako tak sa mení jeho strach. Všetky veľké vývinové pokroky sú u detí sprevádzané strachom, ale platí, že po ich úspešnom zvládnutí je dieťa otvorenejšie a bojí sa menej. 

Často je za strachom u detí neschopnosť spracovať určitú situáciu či podnet. Strachom poukazuje na všetko nové a neznáme, pričom to môžu byť skutočné alebo vymyslené nebezpečenstvá. Preto nie je ničím neobvyklým, ak sa dieťa zrazu obáva vecí, ktorých sa dovtedy nebálo. Je za tým posun vo vývine, staršie dieťa viac pozoruje, premýšľa a uvedomuje si možné dôsledky. 

Strach v prvom roku života dieťaťa

Prvý strach dieťa je tzv. separačný strach – bojí sa odlúčenia od najbližšej osoby. Objavuje sa v prvom polroku života dieťaťa, neskôr sa k nemu pridruží strach z neznámeho, najmä z cudzích ľudí v jeho blízkosti. Okrem toho vyvolávajú u detí v prvom roku života strach nečakané hlasné zvuky, bolesť, hromy a blesky. Bojazlivosť prejavujú najčastejšie plačom a túžbou byť v maminom náručí. 

Obavy dieťaťa v druhom roku

V druhom roku života dieťaťa sa pridružujú ďalšie obavy – strach z tmy, zo smrti, strach zo zvierat a neznámych vecí, osôb. Je toho dosť, čoho sa malé dieťa obáva. Reakcie sú podobné – dieťa plače a hľadá istotu a bezpečie u mamy. Rozdiel je v tom, že staršie dieťa sa snaží tváriť, že sa nebojí a pôvodcom strachu sa vyhýba. Pomôcť môže obľúbená hračka či veselá pesnička.

Čoho sa bojí trojročné dieťa?

Od troch rokov majú deti strach predovšetkým z cudzích ľudí, zvierat, boja sa strašidiel, duchov a tmy – boja sa, že je niekto schovaný pod posteľou, v pivnici alebo v skrini, čo je často sprevádzané nočnými morami. Taktiež má mnoho detí v tomto veku strach z vody a z odlúčenia od rodiča. Mieša sa u nich reálny a fantazijný strach. Dôvodom sú veľké vývinové zmeny, ktorými dieťa prechádza. Deti sa boja niečoho nového, nepoznaného, pretože si to nevedia zaradiť. 

6 spôsobov, ako deťom pomôcť prekonať strach

Buďme dieťaťu vzorom. Strach vzniká často opakovaním a napodobňovaním. Čím lepšie si vieme my – dospelí poradiť so strachom, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa to podarí aj našim deťom. 

• Vnímajme strach dieťaťa a neznižujme jeho dôležitosť. Je dôležité akceptovať jeho obavy, hoci tomu nerozumieme a s láskou byť dieťaťu oporou.
• Konfrontácia so zdrojom strachu. Dieťa sa veľakrát bojí nepoznaného, preto pomáha, ak mu pomôžeme sa tomu postaviť. 
• Využitie hry a obľúbených hračiek  na odbúranie strachu – napr. z lekára, je skvelý spôsob, ako si možno nacvičiť „nebáť sa“.  
• Pozor na časté výstrahy typu „Buď opatrné!“ alebo „Ublížiš si.“ V dieťati to môže vyvolávať  prehnanú bojazlivosť. Zasahujme podobnými varovaniami len v prípadoch, ak hrozí reálne nebezpečenstvo. 
• Návšteva psychológa – odborná pomoc je vítaná v momente, ak je dieťa prehnane bojazlivé a jeho strach pretrváva dlhodobo. Skúsili sme už všetko, ale obavy nie a nie zmiznúť, práve naopak, menia sa na paniku. Zbystriť pozornosť je dobré aj v opačnom prípade – keď sa dieťa nebojí absolútne ničoho.  K prekonávaniu strachu detičkám pomôže aj škriatok FÍHA

Aby sa Vám darilo s deťmi ľahšie prekonávať strach, vytvorili sme pre Vás pesničku a videoklip BUBULÁK. Je o užitočnom kamarátovi, ktorý pomáha deťom utierať prach a preto sa ho netreba báť.