Čo robiť, keď sa dieťa niečoho bojí?

Má vaše dieťa z niečoho strach? Nedostanete ho k zubárovi bez plaču? Chytá ho panický plač pre kontakte s nejakou vecou alebo osobou? Môže ísť len o prechodný stav, ale aj o vyvíjajúcu sa fóbiu. Čo robiť, ak sa dieťa bojí len trochu a kedy sa rozhodnúť pre návštevu odborníka? V dnešnom krátkom článku sme pre vás zhrnuli najdôležitejšie fakty.  

Strach u detí

Na začiatok musíme zdôrazniť, že strach je úplne prirodzená reakcia nášho tela (respektíve mozgu) na neznámu a potenciálne nebezpečnú situáciu, predmet alebo osobu. Potlačovať v deťoch strach sa nevypláca. Strach (spojený so zvýšením stresových hormónov a opatrnosťou) máme v genetickej výbave ešte po našich predkoch z obdobia praveku. Prirodzený strach im pomohol prežiť a napríklad skryť sa pred nebezpečným zvieraťom.

Dieťa sa všetkého bojí

Ak sa dieťa bojí naozaj všetkého a neviete prečo, možno bude lepšie konzultovať tento problém s detským lekárom a nehľadať odpovede na blogoch alebo fórach pre mamičky :-). Opäť je však veľký rozdiel v tom, či má dieťa 3 mesiace alebo 3 roky. Trojmesačné dieťa môže reagovať plačom naozaj skoro na každý podnet, každú ľudskú tvár a nemusí to pritom znamenať žiadny problém. Takéto správanie môže byť len reakciou na nejakú formu diskomfortu alebo ide proste len o fázu v živote bábätka, ktorá sama za pár dní až týždňov odznie. Ak však takéto chovanie vykazuje trojročné dieťa, je potrebné prísť na príčinu a odstrániť ju. V žiadnom prípade však dieťa za jeho strach netrestajte, nezosmiešňujte a nesnažte sa ho zľahčovať. Lekár vám odporučí jednoduché postupy, pomocou ktorých dieťa zoznámite s vecami, ktorých sa bojí bezpečnou a kontrolovanou formou – ukážte mu vec, ktorej sa bojí, napríklad v detskej knižke, kde nepôsobí tak hrôzostrašne ako v skutočnom živote. 

Sociálna fóbia – príznaky

Keď sa dieťa vo veku troch rokov schováva „mame pod sukňu“, vyhýba sa očnému kontaktu so všetkými ľuďmi okrem tých z vlastnej domácnosti, hanbí sa, neodpovedá na otázky a s nevyhnutným kontaktom (napríklad s lekárom) má taký problém, že mu je až do plaču, opäť nie je na mieste, aby bolo označované za mamánka alebo usmrkanca. Medzi prejavy sociálne fóbie môže patriť červenanie sa, návaly horúčavy, zvýšené potenie, ale aj ťažkosti s dýchaním či úzkosť a potreba zvracania. Ak má dieťa takéto príznaky, odporúčame navštíviť detského psychológa. Ak sa len hanbí, nebojte, vyrastie z toho a možno bude len introvertom. :-) 

Čoho sa dieťa bojí?

Komunikujte s dieťaťom. Od veku dvoch rokov dokáže väčšina detí už jasne pomenovať stovky vecí, pocitov a procesov. Pýtajte sa ho, čoho sa bojí, prečo sa bojí, aké má pri tom pocity a čo by mu pomohlo strach prekonať. V drvivej väčšine prípadov ide naozaj len o iracionálny strach z neznámeho, ktorý sa dá prekonať postupným zoznamovaním. Napríklad deti, ktoré vyrastajú v domácnosti so psíkom, s ním žiadny problém nemajú, no pre dieťa, ktoré vidí psíka prvý raz v živote u niekoho doma až vo veku dvoch rokov, môže aj čivava predstavovať obrovské nebezpečenstvo. 

Čo skúsiť doma a kedy vyhľadať pomoc?

Okrem postupného zoznamovania a vysvetľovania môžete využiť aj moderných pomocníkov – internet, televíziu a ďalšie zdroje. Ak dieťa uvidí, že na nejakom videu iné deti napríklad hladkajú spomínaného psíka, postupne pochopí, že sa nemusí báť. Veľmi dobrou pomôckou je aj kolektív – keď niečo zvládnu ostatné deti v partií, skúsi to aj to, ktoré sa bojí, len aby sa mu nesmiali alebo aby sa nestal outsiderom. Ak má dieťa naozaj panické prejavy pri kontakte s vecou, ktorej sa bojí, nerobte žiadne pokusy doma a konzultujte tento problém s lekárom.